Bratislava 4. marca (TK KBS) Predstavitelia cirkvi vnímajú podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Martina Kramaru nespokojnosť zo strany spoločnosti s pretrvávajúcim zákazom konania bohoslužieb pre verejnosť. Takým je aj podanie Jána Figeľa. „Cirkev sa už rok usiluje pomáhať v boji proti pandémii. Komunikujeme pokoj, trpezlivosť a zachovávanie opatrení. Nechceme pridávať spory. Vážnym problémom však zostáva, že napriek žiadostiam biskupov predstavitelia štátu nevzali do úvahy ani minimálny priestor pre individuálnu pastoračnú službu,“ povedal Kramara, ktorý upozornil, že v dôsledku toho polícia zatvára ešte aj kostoly, v ktorých sa nekonajú bohoslužby a to vyvoláva veľké pobúrenie. „Pritom všetky okolité krajiny aspoň základný priestor pre individuálnu duchovnú službu vytvorili. Slovensko nie. Ľudí prosíme o veľkú trpezlivosť: zároveň z ich strany vnímame nespokojnosť a dojem, že duchovná služba bola štátom celkom odsunutá na vedľajšiu koľaj,“ vyhlásil hovorca KBS.
Ján Figeľ ako predseda Spávnej rady Nadácie Antona Tunegu žiada vládu o bezodkladné prijatie rozhodnutí, ktoré povedú k tomu, aby bolo rešpektované základné právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie v spoločenstve a verejnou formou, ako to garantuje Ústava SR a čl. 9 Európskeho dohovoru. Figeľ žiada, aby prijaté obmedzenia s cieľom ochrany zdravia nespochybniteľne spĺňali kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti. Ústavný zákon podľa neho neumožňuje vláde prijať zákaz verejných bohoslužieb (faktické zatvorenie kostolov). Rozumným a jednoduchším východiskom z neústavného stavu a adekvátnym a spravodlivým riešením v súlade s právom a jeho spomínanými princípmi môže byť prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločností po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.
Figeľ tiež upozorňuje, ževzhľadom na špecifické vyjadrenie základného práva občanov na „verejné prejavenie viery v spoločenstve bohoslužbou alebo náboženskými obradmi“ by vláda a úrad verejného zdravotníctva v rámci núdzového stavu ďalšie prijímané opatrenia pre oblasť verejného náboženského a duchovného života nemala spájať s opatreniami „športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy“. Uvedené záležitosti duchovného a náboženského života sa majú riešiť samostatne, priamo a jednoznačne.
