Milí farníci, radi by sme sa s Vami podelili o aktuálne informácie o : 

Reštaurovaní barokových dverí nášho Rímskokatolíckeho kostola sv. Jána Krstiteľa. 

Dňa 17.8. sme z dielne Akad. soch. Stanislav Koželu dostali aktuálnu správu o priebehu prác.

 

Doposiaľ boli vykonané tieto práce na reštaurovaní oboch krídieľ dverí :

          -  Demontáž a prevoz dverí do reštaurátorského atelieru.

-  Demontáž jednotlivých kovových prvkov a nevhodných sekundárnych prvkov dverí

-  Mechanické očistenie kovových prvkov od sekundárných náterových vrstiev a  korózie

- Pasivácia očistených kovových povrchov

- Odstránenie sekundáneho náteru na drevených prvkoch dverových krídieľ penetrácia napadnutých častí

  drevokazným hmyzom prípravkom „solarkyl“

- Rekonštrukcia a doplnenie poškodených zámkov do ich plnej funkčnosti

 

Máme radosť ako to pekne napreduje a čoskoro si hádam nimi otvoríme aj svoju cestu do chrámu. 

 

 

 

 

 

 

 

Čo sa dialo a bolo potrebné počas príprav ? 

Realizácii predchádzal komplexný reštaurátorský výskum, ktorý následne musel byť schválený aj pamiatkovým úradom v Bratislave.
Obnovu dverí sme mohli zveriť len do rúk autorizovaného reštaurátora. Po dlhom hľadaní a čakaní na miesto v nabitom programe sa nám podarilo dohodnúť sa s Akad. soch. Stanislavom Koželom zo Stupavy.  

Jeho projekt a reštaurátorský výskum si môžete pozrieť a prečítať tu: Link na posudok

 

Ruka v ruke s realizáciou reštaurovania hľadáme aj realizátora na výmenu druhých dverí do nášho chrámu. Tie síce nie sú pamiatkovo chránené, ale sú vystavené naplno poveternostným podmienkam (slnko, dážď, sneh) a tak ich konštrukcia musí byť robustnejšia a odolnejšia.

Viac si môžete pozrieť v prvom návrhu, ako by ich replika mohla vyzerať tu: Link na návrh

 

 

Reštaurovanie hlavných dverí nášho kostola bolo ukončené v novembri 2023.

Ponúkame vám základné informácie o priebehu reštaurovania.

 

Dvere sú datované z obdobia okolo rokov: 1702 - 1738 a ich obnovy sa ujal na základe scvhválenia pamiatkového úradu Akad. soch. Stanislav Kožela.

 

Reštaurovanie bolo vykonané v zmysle zadania správcu pamiatky so zapracovaním poznatkov zistených reštaurátorským výskumom predmetného diela a v intenciách odsúhlaseného návrhu na reštaurovanie.

Ideovým zámerom reštaurovania bolo v zmysle stanovenej metodiky predovšetkým obnova a reštaurovanie umelecko-historickej a výtvarnej pamiatky, sanovanie jej fyzickej existencie a rehabilitácia jej pôvodných dochovaných výrazových kvalít pri plnom zachovaní funkčnosti dverí v bočnom vstupe do kostola.

Priebeh reštaurovania: 

• Reštaurovanie bolo zahájené šetrnou demontážou a transportom zabezpečeným pred poškodením pri samotnom presune pod vedením reštaurátora do vopred určených priestorov na reštaurovanie
• Následne bola vykonaná čiastočná demontáž jednotlivých kovových prvkov s dôkladným záznamom ich pôvodných pozícií
• Demontáž sekundárnych prvkov dverí – drevenej informačnej skrinky a vonkajších petlíc na visacie zámky
• Odstránenie sekundárneho náteru na drevených povrchoch dverí mechanickým spôsobom, po nabobtnaní organickými uhlovodíkmi.
• Na impregnáciu hmoty dreva bol použitý prípravok – Solakryl. Nová povrchová úprava na očistených a doplnených drevených povrchoch dverí bola aplikovaná v pôvodnom výraze transparentného laku na olejovo-voskovej báze so zamatovým povrchom.
• Očistenie kovových prvkov dverí od deštruovaných vrstiev náterov a korózie bolo vykonané mechanickým spôsobom – šetrným opieskovaním.
• Pasivácia očistených kovových povrchov prípravkom na báze H3PO4
• Rekonštrukcia chýbajúcich a koróziou deštruovaných kovových prvkov dverí (poškodené rozetky na zavetrávacej lište, chýbajúci akant na vonkajšej kľučke, spodná poisťovacia zástrčka) bola realizovaná v kovanom a tepanom železe tradičnými technikami.
• Po celkovom očistení zvyškov tepaných dekoratívnych roziet a hríbikovitých madieľ boly na povrchu nájdené zvyšky pôvodného cínovania. Preto boly tieto dekoratívne prvky nanovo žiarovo pocínované.
• Následne bola vykonaná rekonštrukcia a doplnenie poškodenej sekundárnej zámky do plnej funknosti ako aj revízia zámkov poistných zástrčiek pre vnútorné uzavretie dverí.
• Na prednej – plechmi okovanej strane oboch krídieľ dverí bol aplikovaný náter základnej (na živicovej báze) a vrchnej (na báze polyuretanu) náterovej vrstvy v odtieni výskumom zistenej pôvodnej povrchovej úpravy (RAL-6005).
• Spätná montáž ošetrených pôvodných, ako aj doplnených kovových prvkov na pôvodné miesta oboch krídieľ dverí
• Prevoz na pôvodné miesto osadenia v kamennom portále na bočnej strane kostola sv. Jána Krstiteľa.
• Osadenie a zaistenie plnej funkcie vstupných dverí – doplnenie špár medzi dverami a kamenným ostením – s použitím originálnych mäkkých tesniacich pásov nalepením na prečistený povrch vnútornej strany kamenného portálu.

 

 Ďakujeme každému kto pridal ruku k dielu a pokračujeme ďalej. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rímskokatolícka cirkev

Farnosť Kráľová pri Senci
Kráľovská 184/3
900 50 Kráľová pri Senci

 

IČO: 34015787
DIČ: 2020709196

 

Bankové spojenie: VÚB, a.s.
IBAN: SK94 0200 0000 0013 1467 1653

 

WEB: http://www.farnostkralova.sk
Email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Telefón : +421 2 4590 1230

Farár: Mgr. Miroslav Michalka
Telefón: +421 907 787 221

 

 

Farský kostol Sv. Jána Krstiteľa

Kostol sv. Jána Krstiteľa bol pôvodne kaplnkou Pálffyovcov a v rámci kaštieľa tvoril jeho južné krídlo. Kaplnku začali stavať v roku 1736 a jej slávnostné vysvätenie sa konalo dňa 30. novembra 1738 zástupcom ostrihomského arcibiskupa, biskupom Františkom Klobušickým. Práce v interiéri barokového kostola realizovala sochárska dielňa Ľudovíta Godeho a Rafaela Donnera. V lodi kostola možno na pilastroch vidieť dva basreliéfy, znázorňujúce grófa Jána Pálffyho. Jeden je zhotovený v roku 1738 sochárom R. Donnerom a druhý neznámym sochárom v roku 1852. Zábradlie oddeľujúce sanktuárium od lode zhotovila v roku 1891 firma umeleckého zámočníctva Ľudovíta Mártona v Bratislave. Kaplnka slúžila ako rodinná kaplnka Pálffyovcov a pre občanov Kráľovej začala slúžiť až od roku 1931. 1. februára 1948 bola v Kráľovej pri Senci erigovaná samostatná fara s farským kostolom sv. Jána Krstiteľa. Prvým kňazom novovzniknutej fary sa stal páter Henrik Raček. Od roku 1978 pôsobil ako správca farnosti a kňaz, františkán a básnik Svetloslav Veigl, ktorý ukončil svoju pastoračnú činnosť 30. júna 2006. Rímskokatolícky kostol v Kráľovej pri Senci je národnou kultúrnou pamiatkou.

 

Kaplnka Božského Srdca Ježišovho

Kaplnka Božského Srdca je najstaršou stavbou Krmeša. Postavená bola v roku 1898 za richtárstva Františka Takáča z finančných prostriedkov občanov Krmeša, pretože gróf Ján Pálffy na jej stavbu odmietol poskytnúť akékoľvek financie. Kaplnka predstavuje secesnú stavbu s priliehavou vstavanou vežou, ktorá siaha do výšky 24 metrov. Stavbu realizoval M. Lešanský zo Senca. Jednoloďová stavba kaplnky má jeden drevený oltár na ktorom je socha Božského srdca Ježišovho. Drevený je aj chórus na ktorom je umiestnené harmónium. V roku 1913 postavili pri kaplnke kamenný kríž. Významné rody z Krmeša prispeli k zušľachteniu kaplnky maľbami i k jej rekonštrukcii. Sväté omše sa tu konali a konajú v podstate raz za rok, na krmešské hody. Krmešania tu okrem omší už od založenia kaplnky viedli ružencové modlitby.

(zdroj: kralovaprisenci.sk)